Horná Streda

História obce

Podľa archeologických nálezov získaných povrchovými zbermi v katastri obce bolo toto územie osídlené už od obdobia Veľkej Moravy. Prvá písomná zmienka o Hornej Strede pochádza z roku 1263, kde vystupuje pod názvom Sceredahel. V tomto čase ju kráľ Belo IV. daroval benediktínskemu kláštoru sv. Martina na Panónskej hore ako náhradu za hrad Gustig. 

V 17. storočí patrila obec trnavským jezuitom. Od roku 1773 ostrihomskému arcibiskupstvu.
V 18. storočí získal jej časť rod Erdodyovcov.

Od roku 1920 mala obec názov Streda, od roku 1927 Horná Streda nad Váhom, a od roku 1948 až po dnes Horná Streda.

Obec zažila niekoľko katastrofálnych povodní. Najväčšia v roku 1813 zničila celú obec. Avšak veľké škody spôsobili i povodne v roku 1894 a 1913. Definitívne bolo nebezpečenstvo zažehnané až po vybudovaní vážskych diel a hydrocentrály. Obyvateľstvo sa živilo prevažne poľnohospodárstvom.

V roku 1868 sa v našej obci narodil jeden z najvýznamnejších predstaviteľov svetovej veterinárnej medicíny, profesor VŠ zverolekárskej v Budapešti MVDr. et. PhDr. Jozef Marek. Pamätná tabuľa bola odhalená v roku 1988 pri príležitosti 120. výročia narodenia.

Obec bola istý čas filiálkou farnosti Pobedím, kde pôsobili dvaja významní kapláni: najväčší básnik bernolákovej školy Ján Hollý v rokoch 1785-1849 a v rokoch 1892-1899 národný buditeľ, novinár, ovocinár, včelár a ľudový liečiteľ Eduard Šandorfi - Škrabánek 1869 - 1936.

Obec Horná Streda ležala pôvodne východne od Hydrocentrály na mieste, kde je staré koryto Váhu. Keďže bola povodňami viackrát zničená, domy zrútené, obyvatelia si začali stavať domy na vyššie položené miesta, ďalej od Váhu. Stánie pred súčasným Obecným úradom bývalo často zaplavované, občania sa počas povodní prevážali do obce na člnoch.